Hľadanie samého seba...

Autor: Rastislav Hruška | 20.6.2017 o 17:29 | Karma článku: 4,25 | Prečítané:  282x

V roku 2010 po ukončení športového gymnázia, kde som študoval, som sa ešte nejaký ten čas len tak motal v rodnom meste Nitre a trénoval som.

Popri trénovaní a hľadaní práce, ktorú som si poctivo hľadal keďže som práve ukončil strednú školu a napriek krásnemu času strávenému na nej som nemal žiadnu špecializáciu a ani žiadnu perspektívu do budúcna. No tak presne popri tomto hľadaní som veľmi veľa času trávil s mojou vtedajšou priateľkou ktorú touto cestou pozdravujem :) Nájsť si prácu s ukončeným športovým gymnáziom nie je nič jednoduché ale napriek tomu som v tej dobe odmietal pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Rodičia mi nemohli nijako pomôcť lebo žili priveľmi jednoduchý život na to, aby mali kontakty ktoré by mi v tom čase pomohli otvoriť nejaké zaujímavé dvere a pomohli mi dostať sa k dobrej práci a tak som sa musel vydať svojou cestou a musel som začať bojovať aj na inom fronte ako bol boxersky ring a snažil som sa postaviť na vlastné nohy. Nakoniec so všetkým tým málom čo som v živote zažil a vytvarovalo ma do podoby v ktorej som sa nachádzal som skúsil prácu v policajnom zbore SR. Po dlhšom čase a vynaloženom úsilí sa mi podarilo do zboru našej krajiny vstúpiť a absolvovať nadstavbové štúdium ktoré bolo pre prácu policajta potrebné. Po absolvovaní tejto „školy“ som nastúpil na obvodné oddelenie v Petržalke v Bratislave, kde som sa aj presťahoval a žil som tam spolu s priateľkou. Táto etapa môjho života je určite veľmi zaujímavá a trvala  necelé 2 roky. Dalo mi to veľa, veľa mi to aj vzalo ale v každom prípade som aj za tento úsek môjho života vďačný a určite prispel k vytvarovaniu mojej osoby do takej podoby v ktorej sa nachádza v súčasnosti. Veľa spomienok či už pekných alebo horších mi zostalo z tohto obdobia v mysli, ale ako sa hovorí: "spomienky sú to jediné čo vám ostane navždy" ej kej ej "spomienky sú večné" a preto som vďačný za každý okamih čo som zažil.

Aj po skončení pracovného pomeru v policajnom zbore koncom roku 2011, o tomto období určite raz napíšem viac :) som zostal v Bratislave. V tomto meste som sa pravdu povediac nikdy necítil ako doma a toto obdobie až do začiatku roku 2014 kedy som sa opäť vrátil do Nitry bolo viac menej obdobím hľadania samého seba. Keď sa na toto obdobie pozriem spätne, bolo to obdobie keď som si napriek všetkému peknému čo som zažil, v podstate ničil život a nepretržite som pokúšal šťastie. Vo veľa prípadoch som mal namále si zarobiť na nejaké problémy a nechýbalo veľa a mohol som prísť o to najcennejšie čo každý z nás má, o svoju slobodu. Ďakujem pekne všetkým mojim anjelom strážnym že všetko dopadlo tak ako dopadlo a asi aj dopadnúť malo. Toto obdobie by som spomenul len takto okrajovo a čo sa týka boxu, bolo to obdobie keď som tréningom nevenoval toľko času ako by sa patrilo. Kariéru spojenú s boxerským umením som odpísal a trénoval som v podstate len tak pre seba a kvôli tomu aby som udržiaval kontakt s ľuďmi s ktorými som sa v tej dobe stretával. Nemôžem povedať, že pokusy o dlhodobejšie trénovanie a prípadný návrat späť neboli, ale nemali dostatočnú razanciu aby som pri tejto snahe zakotvil. Viete, predstavte si šport alebo aj hocičo iné, nejaký váš koníček, vašu záľubu, a predstavte si ako sa mu venujete popri škole keď nemáte takmer žiadne povinnosti a ako sa mu môžete venovať po jej ukončení keď ste v najlepšom a najproduktívnejšom veku. Veľa ľuďom sa nepodarí zabezpečiť všetky okolnosti tak, aby sa bezstarostne mohli venovať tomu čo ich baví, a buď svoje koníčky odsúvajú na vedľajšiu koľaj alebo sa snažia za každú cenu nájsť nejaké riešenie. Mne sa pri boxe darilo stále zotrvávať ale bohužiaľ, len tak okrajovo. 

Avšak jedna osoba z tohto obdobia, a spojená s boxom mi utkvela v pamäti a naučila ma toho veľmi veľa. Táto osoba znamená pre mňa veľmi veľa aj dnes, aj napriek tomu že sa už spolu takmer vôbec nestretávame. Bol to jediný človek s ktorým som okrem mojej priateľky a psa trávil tak veľa voľného času a ktorý ma udržoval pri boxe a hnal ma vpred. Bol to úspešný boxer no napriek veľkej snahe vrátiť sa späť do vrcholového boxu, už sa mu to veľmi nedarilo. Tento človek ma naučil veľa nielen v oblasti športu ale aj vo veľa iných oblastiach. Aj keď to vôbec nebolo jednoduché obdobie ale na toto obdobie spomínam rád aj teraz. Viete, každý človek si v živote musí prejsť niečím veľmi komplikovaným, veľmi bolestivým a veľmi nepríjemným aby v neskoršom veku pochopil zmysel toho, čo hľadá. Práve za toto obdobie som vďačný tomu, že v súčasnosti mám hodnoty ktoré som pred tým postrádal.

Toto bolo obdobie ktoré ma znovu naučilo že ak chce človek dosiahnuť niečo viac, musí pre svoje sny bojovať a samozrejme musí preto vyvíjať aj nejakú aktivitu, nielen tárať že toto spravím zajtra a toto budúci týždeň. Osobne si myslím že ani v tomto období som nebol zlým človekom ale bol som silno ovplyvňovaný konzumom a vonkajším svetom. Veľký prelom nastal keď sme sa s bývalou priateľkou rozhodli že budeme bývať bez seba a takmer po 5tich rokoch som pocítil zmenu. Ďalšími komplikovanými momentmi ako sú pokus o kúpu bytu, vrátením sa späť do Nitry a nakoniec rozchodom po 5 rokoch spoločného života, sa to všetko presunulo až do začiatku roku 2014 kedy som sa vrátil späť do Nitry a „začal nový život“.

 

O tomto období ( veľmi prelomovom ) bude ďalšia časť. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar zdržuje. Kočnerovho policajta neriešia

Policajný prezident tvrdil, že požiadal prokurátora o správu, aby mohol proti vyšetrovateľovi zakročiť. Prokuratúra takú žiadosť nedostala.

DOMOV

Košičanku pustili z letiska v Burgase po dvoch dňoch

Pas jej priviezla dobrovoľníčka, ktorá prípad zachytila v médiách.

KOMENTÁRE

Ficov zásadný prelom. Alebo ani nie

Sme na priesečníku, keď Ficov prospech a prospech krajiny, sa pretínajú.


Už ste čítali?