Posledný januárový štvrtok

Autor: Rastislav Hruška | 1.2.2019 o 11:54 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  336x

Čo sa dá všetko stihnúť za jeden deň? Jeden deň, ktorých je v živote nespočetné množstvo, no zároveň je každý tak neskutočne jedinečný?

Pre opísanie tohto dňa nadviažem na predchádzajúce, kedy sme sa s Miškou rozhodli navštíviť egyptskú Káhiru, aby sme sa konečne na vlastné oči presvedčili, že pyramídy právom patria medzi sedem divov sveta. Pyramídy sú pre mňa osobne veľkou záhadou, mystickou nezodpovedanosťou a fascinuje ma celé kultúrne pozadie týchto veľkolepých kamenných masívov. Utorok 29.01.2019, sme strávili deň v Káhire, kde sme sa ráno dostali po nekonečnej ceste naprieč nočným Egyptom. Táto cesta bola veľmi zaujímavá, ale o nej Vám napíšem neskôr, v článku zameranom na celý tento trip v plnom znení. Od rána sme pobehali egyptské múzeum, plné úžasných exponátov, pyramídy, výrobňu národného papyrusu a výrobňu esenciálnych olejov a parfémov. Absolvovali sme veľmi náročný, no super výlet a večer sme sa vybrali na cestu späť do Izraela, ktorú sme si na dve noci oddialili v meste Taba, a počas ktorej som videl padať hviezdu druhý krát v živote, veľmi veľká náhoda že s tým istým človekom? Nasledujúci deň sme si štýl dovolenkovania trošku pozmenili, a poriadne sme si oddýchli na plážovom lehátku, osuške a piesku, ktorý slnko vyhrialo na veľmi príjemnú a nezvyčajnú januárovú teplotu. Deň, ktorý Vám opíšem je štvrtok, 31.01.2019.

           

Budík pred siedmou v takomto prostredí nie je nič príjemné, ale keď otvoríte oči a prijmete nový deň ako ďalšiu výzvu, po pár minútkach ste pripravený! Raňajky sú základ dňa a preto sme si našli trošku viac času, aby sme si ich vychutnali ako sa patrí. Po raňajkách sme si vzali veci a čakali sme na dohodnuté stretnutie so šoférom, ktorý bol s nami v Káhire a človekom, ktorý nám pomohol prejsť cez hranice z Izraela do Egyptu pri ceste tam. S menším oneskorením sa nakoniec dostavili. Ešte že tak, inak by bola cesta z Egyptu späť do Izraelu, odkiaľ sme o 13:05 odlietali domov, vystavená väčším šanciam na zlyhanie. Milý pán, ktorý nás s nenúteným úsmevom odviezol na hranice a vybavil nás dokumentami potrebnými na tento cezhraničný prechod si splnil svoju úlohu ako mal a už sme ho viac nevideli. Hranice sme prešli v pohode, aj keď bezpečnostné kontroly na viacerých úsekoch nás pomerne zdržali. Hlavne, keď Miške na izraelskej strane hranice kontrolovali kufor, kde mala uložené suveníry z Egyptu. V čudnom susedskom spolunažívaní týchto dvoch krajín sme mohli badať štipku nedôvery :) Nieže by som chcel preháňať, ale pocity z prítomnosti ozbrojených vojakov a policajtov na každom kroku, ktorí vás kontrolovali a nikdy ste nevedeli čo sa bude diať, boli naozaj zaujímavé  Po vynorení sa späť na izraelskej strane sveta sme našťastie okamžite našli autobus, ktorý nás cez mesto Eilat odviezol priamo na vojenské letisko Ovda, ležiace asi 60 kilometrov od mesta. Varovanie Mišky, aby sme na letisko išli o čosi skôr, pretože bezpečnostné kontroly, ktorým sa nevyhnutne musíte podrobiť, sú o dosť dôslednejšie a časovo náročnejšie ako na bežných letiskách, sa ukázalo ako opodstatnené.

Po úvodných otázkach na prvej lajne kontrol sa ukázalo, kto bude ťahať za kratší koniec. Nie, tentokrát som to nebol ja. Označenie Miškinho kufra žltou nálepkou predznamenávalo ďalšiu kontrolu obsahu jej batožiny. Pani v rukavičkách opäť prezerala egyptské suveníry, no oveľa dôkladnejšie, ako pán na hraniciach. Kontrola sa predlžovala a už som si myslel, že egyptským soškám zamávam na rozlúčku. Hurá, nakoniec ju pustili, a aj v sprievode suvenírov sme mohli čakať na odlet lietadla. Posledné slnečné chvíle tohto dňa sme strávili presunom do lietadla a nabrali sme smer zima. 4 hodiny v oblakoch sme strávili rozmýšľaním o tom, koľko je v skutočnosti hodín. Mne ukazovalo o dve hodiny viac ako Miške, čo bolo, vzhľadom na hodinový posun, matematicky nemožné? Po pristátí v Bratislave, pochopení, že sneh ešte stále existuje a že je asi o 20 stupňov menej, sme si odskočili na krátke danie sa dokopy a o pol siedmej večer sme vyrazili do divadla na veľmi príjemné predstavenie nesúce názov: „69 vecí lepších ako sex“. Týmto poučným a zároveň vtipným hereckým vyobrazením dnešných vzťahov sme ukončili štvrtkový, posledný januárový večer roka 2019. Tento deň bol úžasný ako každý iný, ale zároveň bol jedinečne jedinečný. Bol neopakovateľný a strávený s človekom, po boku ktorého máte pocit všemohúcnosti a zároveň bezmocnosti, s niekým, s kým máte bezdôvodný úsmev na tvári, no zároveň otázky bez odpovedi v mysli. S niekým, pre koho úsmev by ste spravili najšialenejšie veci na svete, s niekým, komu bez ohľadu na výsledok, do rúk bezpodmienečne vkladáte svoje šťastie. S niekým, s kým vaša úprimnosť nemôže byť považovaná za neúprimnú. Ďakujem

Prajem dobrú noc po prežití štvrtku akým bol tento dnešný!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Hriešnica, prekliata dcéra či bohyňa. Kto bola Morena

Jarný zvyk odráža krvavé pohanské rituály.

Ukrajinci išli do rizika. Do čela krajiny si vybrali novú tvár

Volodymyr Zelenskyj bude novým ukrajinským prezidentom.

Pri Poslednej večeri urobil Leonardo da Vinci fatálnu chybu

O omyle, ktorého sa dopustil maliar, sa hovorí málo.


Už ste čítali?